Školská zrelosť
Školská zrelosť
Školská zrelosť je dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.
Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- telesný a zdravotný stav,
- úroveň kognitívnych funkcií,
- pracovné predpoklady a návyky,
- osobnostná zrelosť.
Telesný a zdravotný stav
Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy.
Poznávacie funkcie
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí:
- vizuomotorika, grafomotorika - tie sú základným predpokladom pre písanie,
- reč - dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve,
- sluchové vnímanie - by malo byť v škole dobre vyvinuté, nakoľko s ním zásadne súvisí schopnosť dieťaťa zachytiť inštrukcie,
- zrakové vnímanie - je nenahraditeľným zdrojom informácií, ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti, zapamätávanie číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť,
- vnímanie priestoru - tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy,
- vnímanie času - je dôležité najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl,
- základné matematické predstavy - vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy.
Pracovné predpoklady dieťaťa a jeho návyky
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť.
Osobnosť dieťaťa
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými.